Berlín bol pre mňa úplne nová skúsenosť. Mesto bolo iné než kdekoľvek, kde som doteraz bola.
Mesto protikladov. Na jednej strane mnoho histórie, pamiatok a takých tých miest, kde skrátka chcete len mlčať. Lebo máte pocit, že všetko, čo by ste povedali je nepatričné. Na jednej strane krásne, nové, čisté mesto, na druhej strane pozostatky komunizmu, a občas aj smetí na zemi. Počas nášho pobytu sme stihli navštíviť Brandenburskú bránu, ktorá je hlavnou dominantou centra, ale aj East side gallery, ktorá je najzachovalejším zbytkom bývalého Berlínskeho múru. Mesto rozdeľoval na západnú a východnú časť a bolo skvelé vidieť ako vedia Nemci prepojiť minulosť s prítomnosťou. Stenu zdobia výnimočné street art diela, vrátane najznámejšej maľby bozkávajúceho sa Brežneva. Diela sa po čase obmieňajú a pre každého umelca je to obrovská pocta tam môcť niečo vytvoriť. Každému milovníkovi súčasného umenia ju vrelo odporúčam vidieť.
Plánovali sme ísť aj do židovského múzea, ale to už sme, bohužiaľ, nestihli. Ľudia boli aj milí, aj nemilí. Mnoho nemcov stále nehovorí po anglicky a pokiaľ niekto od pohľadu vyzerá ako cudzinec, vedia byť občas nepríjemní. Ale zažili sme aj veľmi láskavé stretnutia, kde nám ukázali ich typický, trochu suchší zmysel pre humor. Od mesta ako Berlín by som čakala, že platba kartou bude všade samozrejmosťou, avšak nemohla som sa viac mýliť. Častokrát naše výlety vo voľnom čase spočívali v ulovení nejakého bankomatu, čo občas tiež vedela byť výzva. Musím však vyzdvihnút disciplinovanosť krajiny, čo sa týka covidových opatrení. Všade kontrolujú greenpassy a nenájdete tam jedného človeka s respirátorom pod nosom.
Bola to moja prvá skúsenosť s erasmom ako účastník a sama som bola zvedavá, aké to bude. Veľkou inšpiráciou bola možnosť spoznať toľko nových, krásnych ľudí s krásnymi myšlienkami. Nadviazať nové kontakty, či prípadnú spoluprácu. Tréning Silence hate hodnotím v súčasnej dobe ako veľmi aktuálny a dôležitý. Všetci sa, bohužiaľ, v dnešných dňoch stretávame s prejavmi nenávisti, či v online priestore alebo reálnom živote. Rozoberali sme konkrétne príklady a formy hate speechu z rôznych oblastí. V tejto téme sa pohybujem už 10 rokov a bola som veľmi zvedavá na skúsenosti ľudí z iných krajín. Je dôležité vedieť ako s nenávistným prejavom vhodne naložiť a ako proti nemu efektívne bojovať, či už v osobnej alebo pracovnej rovine.
Celkovo hodnotím tento tréning ako veľmi dobrý a užitočný zážitok, kde máte možnosť sa nielen niečo nové naučiť, ale aj vidieť kus sveta. Skúsenosť s erasmom vrelo odporúčam úplne každému.
Iv
Nálepky z hrnčekov sa odliepajú ťažko, treba mať vôľu a dostatok horúcej vody. Môj hrnček s nápisom NEMECKO bol polepený mnohými stereotypmi, a tak som sa rozhodol vyhrnúť si rukávy a spoznať Nemcov a Nemecko.
Nebol som v Nemecku prvýkrát, no pobudol som tam len nakrátko a v Berlíne som nikdy nebol. Moja predstava o nepríjemných ľuďoch, ktorí hovoria jazykom, kde aj vyznanie lásky znie ako vyhrážanie sa smrťou sa však naplnila len sčasti. Stretol som tam milých ľudí, ktorí sa radi pustili do konverzácie aj s človekom, ktorý okrem slova schnitzel po nemecky nevie hádam nič. Konverzácie s pouličnými umelcami, predavačkami na trhoch, čašníkmi, obyčajnými spolunáhliacimi sa, či interakcia s pánom, ktorý mi podaroval balónového psíka (to je len polopravda, lebo keď som mu odmietol zaplatiť, tak mi ho vzal).
Projekt Silence hate sa venoval nenávistným prejavom na internete – téme, ktorá sa dennodenne dotýka každého internetového užívateľa, či užívateľky a my musíme prísť s efektívnymi spôsobmi ako mu čeliť a bojovať proti nemu. Diskutovanie o tejto tricky téme, by teda malo byť súčasťou neformálneho vzdelávania. Spoločným cieľom by mala byť práve inklúzia a rovnosť, a práve preto je tak nutné bojovať proti hate speechu, ktorý tvorí pravý opak. Projekt mi pomohol v lepšom orientovaní sa v téme a ukázal mi nové uhly pohľadu na tento komplexný problém. Aktivity, energisers, prednášky, či outdoorová aktivita vytvorili zaujímavý týždeň.
Vďaka programu mi bolo umožnené profesionálne rásť, ale tiež získať nové myšlienky a stretnúť skvelých ľudí, či už v rámci nášho projektu alebo paralelného projektu It’s about choice. S niektorými ľuďmi sme si sadli a ani stoličky sme nepotrebovali.
Berlín mi chýbať až tak nebude, pomyslel som si počas projektu. Dosť som sa mýlil a dnes mi chýba aj Berlín, aj ľudia :). Taaaaak, nálepka je z hrnčeka odlepená a ja viem, že stereotypy o Nemcoch sú predsa len stereotypy a ja sa už teraz teším sa na spoznávanie nového a užívanie starého 🙂
Ayoub
Prvý decembrový týždeň sme strávili v Berlíne na tréningovom kurze „It´s about choice“. Lepšie nabudenie do predvianočnej nálady si ani neviem predstaviť, berlínska atmosféra bola pre mňa naozaj úžasná. Vianočné trhy boli v plnom prúde a krásna výzdoba spolu s tematickou hudbou na mňa pôsobili ako vo vianočnom filme. Čo sa týka samotného mesta, Berlín nie je úplne typická metropola. Je svojský – čo sa mne veľmi páčilo. Najviac ma zaujali nádherné historické stavby, ktoré tvorili zaujímavý kontrast s modernejšími budovami. Všetko však pekne hralo dokopy a spolu so street artom, či množstvom parkov tvorilo ucelený komplex. Zákutia Berlína sme spoznávali spolu s ďalšími účastníkmi a opäť sa mi potvrdilo, že mi Erasmus+ vnáša do života naozaj skvelých ľudí, s ktorými som si tento projekt veľmi užila.
Náš tréningový kurz bol zameraný na islamofóbiu. Spoločne sme diskutovali o viacerých problémoch v spoločnosti, ako napríklad diskriminácia či extrémizmus a snažili sa nájsť ich riešenia. Prostredníctvom skupinových aktivít sme mali možnosť nahliadnuť do rôznych európskych krajín a dozvedieť sa, aká je ich situácia ohľadom islamofóbie.
Záver prekvapivý nebol, naše Slovensko je na tom skutočne zle. Práve preto pokladám Erasmus+ projekty za veľmi dôležité. Umožňuje nám vzdelávať sa v rôznych oblastiach a následne šíriť nové poznatky v našom okolí, a v mnohých prípadoch byť aj iniciátormi zmien v spoločnosti a robiť všetko preto, aby aj naša krajina bola miestom, kde sú všetci vítaní, bez ohľadu na rozdiely v národnosti, náboženstve, či farby pleti.
Emma
